Nástroje pre uľahčenie prístupu

TEL: 0905 884 634
MAIL: obec@vysokanadkysucou.sk

Vyberte váš jazyk

12 thumbVopred naplánovaný a „objednaný“ splav Malého Dunaja predbehol kvôli voľnej kapacite výlet loďou do Viedne.

A tak sa stalo, že seniorom sa podaril husársky kúsok - dvoje potulky v jednom týždni, v utorok (30.4.2024) výlet loďou do Viedne a v piatok (3.5.2024) splav Malého Dunaja.
Malý Dunaj je nížinná rieka a rameno Dunaja, ktoré tečie stálym, miernym prúdom. Od hlavného toku Dunaja sa oddeľuje za stavidlami pri Slovnafte v Bratislave v nadmorskej výške 126 m. Meandruje nížinnou krajinou. Jeho dĺžka je 128 km a vlieva sa do Váhu pri Kolárove v nadmorskej výške 110 m. Brehy sú lemované kríkmi a stromami, neskôr poliami. Malý Dunaj je rýchlosťou toku 3 – 5 km/h nížinnou riekou“.
Po plavbách na Váhu a Orave v rámci seniorských potuliek v predchádzajúcich rokoch, ktorými si viacerí seniori rozšírili paletu nevšedných zážitkov, sa dostal na rad už dlhšie plánovaný splav Malého Dunaja. Plavidlá – rafty a kanoe, ako aj ich dopravu na začiatok splavovania a späť z cieľového miesta sme si zabezpečili u spoločnosti Vodácke centrum, ktorá sa takýmto službám venuje.
Akcia sa dá naplánovať po technickej stránke aj 6 týždňov vopred, no horšie je, že sa nedá naplánovať aj priaznivé počasie. S blížiacim sa termínom akcie môžeme len zo dňa na deň nervóznejšie sledovať aktualizované predpovede, ktoré nedávajú nádej ani ozajstnému optimistovi.
Pomerne skoro (o 3:45 hod.) v piatkové ráno začína v Makove nástup účastníkov a pokračuje po trase cez Čadcu až do Kysuckého Nového Mesta. Počas jazdy autobusu smerom na juh našej domoviny, potom viac ako inokedy, sledujeme aktuálny vývoj počasia. Situácia nie je ružová – ale neprší. Za takéhoto stavu prichádzame pred dedinu Hurbanova Ves na východnej hranici seneckého okresu, kde má byť podľa inštrukcií „prístav“ na naše nalodenie. Po kilometri cesty k uvedenej lokalite prichádzame na to, že kemping s prístavom je síce tým smerom, ale na opačnej strane rieky. Dostať sa k nemu predstavuje viac ako 2,5 km chôdze – v katastri obce Zlaté Klasy a v okrese Dunajská Streda.


Po preglgnutí tohto zmätku musíme pregĺgať čoskoro znova - ešte pred naším príchodom do prístavu začína pršať. Takže príprava lodí aj naša príprava na „nalodenie“ už dáva tušiť to, čoho sme sa najviac obávali, ale na cúvanie už nie je priestor. A tak náš outfit dopĺňame o pláštenky a rozdeľujeme sa na skupinky podľa počtu miest v jednotlivých plavidlách, ktorými sú rafty a kanoe – pevne spojené po dva kusy v neprevrátiteľný „katamaran“.


Po krátkej inštruktáži a popise trasy, ktorá na nás čaká, sa postupne vydávame na tok Malého Dunaja. Každému kolektívu chvíľu trvá kým nájdu „spoločnú reč“ – zosúladia veslovanie a kormidlovanie. Zážitok, ktorý pre nás tento druh turistického presunu predstavuje je rušený len neustálym, aj keď nie príliš silným, dažďom. Pomalý tok rieky umožňuje vychutnať si nádhernú okolitú prírodu – v časti našej plavby lužné lesy. Meandrujúci tok si pri zamračenej oblohe nevieme dobre predstaviť. Iné by to bolo sledovať meniaci sa smer toku podľa zmeny polohy Slnka.
Plánovaný odpočinok a možnosť občerstvenia v reštaurácii Ister na hornom okraji Jelky, čo je zhruba v polovici našej trasy, si musíme kvôli jej uzatvoreniu odpustiť a tak „bez narovnania údov“ pokračujeme v plavbe. Občasné presvetlenie oblakov dáva nádej na zlepšenie počasia. A ono aj prichádza, ale až nakoniec - s naším príchodom do cieľa pri vodnom kolovom mlyne v Jelke, v chotárnej časti Spoločná lúka.


Stacionárne pobrežné kolové mlyny predstavujú špecifické remeselné zariadenia, ktoré sa vybudovali na konci 19. storočia namiesto mlynov lodných – po zákaze prevádzky lodných mlynov hlavne na Dunaji a Váhu.
Vodný mlyn v Jelke je stredoeurópskou raritou. Konštrukcia má 3 podlažia. Najstarší doklad o tomto mlyne pochádza z roku 1894. Na začiatku slúžil ako lodný mlyn, avšak v roku 1900 sa začala prestavba na kolový mlyn na ľavom brehu Dunaja a pracoval až do roku 1951. V roku 1992 bol mlyn zásluhou Obecného úradu v Jelke zrekonštruovaný a sprístupnený verejnosti.
Tri hodiny sedenia v kanoe urobili svoje a väčšina z nás mala problém urobiť prvé kroky z člna na breh. Podlomenie nohy, alebo pošmyknutie?, s následným pádom skončilo u jednej kolegyne zložitou zlomeninou zápästia pravej ruky. Nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch, a jemu to jedno či si ich nájde v horách, alebo na brehu rieky.


Po rozchodení sa a prezlečení do suchého sú hrejivé lúče slnka na nezaplatenie. Koniec plavby v Jelke je situovaný pri rozľahlej lúke, kúsok vedľa vodného mlyna, slúžiacej ako táborisko pre vodákov splavujúcich Malý Dunaj, ktoré je vybavené sociálnym zariadením (umyvárky s WC). Pre nás však boli vítané dve stravovacie zariadenia s prevládajúcim chutným rybacím menu.
S odchodom sa moc neponáhľame, lebo cestou sa musíme zastaviť v nemocnici v Galante pre kolegyňu Mirku, ktorá po vyšetrovacích procedúrach a ošetrení pokračuje s nami domov.
Napriek uplakanému počasiu počas plavby boli nakoniec všetci päťdesiati účastníci výletu so zážitkom tohto druhu veľmi spokojní a poniektorí by si tento zážitok chceli zopakovať.

 

Text: Anton Opial

Fotografie: Miroslav Pavelek a Anton Opial

zskeuroregionregion kysuce logorrafarnostbeskydsko javornicka magistralamykysucemojekysuce vysoka nad kysucouteszeleny bodcaf logobiblicka zahrada