Nástroje pre uľahčenie prístupu

TEL: 0905 884 634
MAIL: obec@vysokanadkysucou.sk

Vyberte váš jazyk

Je všeobecne známe, že obec Vysoká nad Kysucou patrila po svojom vzniku cirkevne k turzovskej fare a tento stav trval viac ako 150 rokov. Až v druhej polovici 18. storočia sa Vysoká osamostatnila po cirkevnej stránke od svojej dovtedajšiej materskej fary. Prvým predpokladom, aby mohla byť v niektorej dedine erigovaná farnosť bola samozrejme existencia kostola.

Prvý kostol vo Vysokej bol postavený až v roku 1768. Predtým sa na území vysokej nespomína ani len kaplnka. Prvá kaplnka sa spomína až v r. 1815 na hraniciach Vysockej fary a farnosti Javorník Čierne. Táto bola postavená v roku 1807 Jánom Vavricom s bližšie nešpecifikovaným patrocíniom Panny Márie.

Prvý kostol bol hneď murovaný, zasvätený úcte sv. Matúša apoštola. O jeho stavbe ako aj pripravenosti Vysokej na zriadenie vlastnej farnosti sa dozvedáme z vyšetrovacieho spisu, ktorý 16. novembra 1771 vyhotovil Ignác Langauš, považskobystrický farár a bytčianský viceachidiakon a stoliční úradníci, podslúžny Gašpar Baroš a prísediaci – asesor stoličného súdu Jozef Maršovský.

Kostol vtedy nebol ešte úplne dokončený. Mal vežu, sakristiu, 3 oltáre, jeden hlavný a dva po stranách v tom čase ešte nevystavené. Kazateľnica nebola vymaľovaná, v kostole bola krstiteľnica, ale bez misy, nebol tam orgán ani lavice. Okolo kostola bol cintorín. Vo veži boli dva požehnané zvony, jeden väčší, vážiaci približne 101 kg a jeden menší, vážiaci 47 kg. Podľa spomínaného spisu to vyzerá tak, že bola hotová stavba kostola a postupne sa ešte doň zháňalo potrebné vybavenie. Kostol mal už vhodné a primerané vybavenie na slávenie sv. omše: napr. strieborný pozlátený kalich s paténou, medenú pozlátenú monštráciu, medené pozlátené ciborium, rôzne liturgické rúcha pre kňaza, oltárne plachty, liturgické knihy (misál, rituál, evanjeliar), ďalej baldachýn, svietniky, kovové kadidlo s navikulou atď.

Kostol mal dotáciu od svojho rodáka Juraja Rudinca, v tom čase farára v Balašských Ďarmotách (dnes Balassagyarmat- Maďarsko). Juraj Rudinec  bol vôbec prvým známym kňazom pochádzajúci z turzovskej farnosti. V roku 1744 bol vysvätený za kňaza a pôsobil v Ostrihomskej arcidiecéze. Zomrel ako dekan v Balašských Ďarmotach 27.8.1772.

V čase návštevy menovanej komisie nebola ešte postavená ani fara, hoci primerané miesto už bolo vybraté- vedľa kostola. Škola a byt pre učiteľa a organistu už boli hotové. Podľa súpisu bol tento dom postavený z dreva vedľa farského pozemku, kde mala stáť fara. Mal komoru a dve miestnosti- v jednej sa malo učiť a druhá mala slúžiť ako byt pre učiteľa- organistu.

Je zaujímavé, že už v tomto súpise sa doslova hovorí o vysockej farnosti a spomína sa aj  novoinštalovaný kňaz - tento kostol bol prv turzovskou filiálkou, teraz je však povýšený na farský kostol, nemá nijaké filiálky a ráta vo vysokej 2119 duší. To bol oproti roku 1767 nárast o 408 ľudí.
Hoci Vysoká nemala filialky patrili k nej obyvatelia Javorníkov, z obcí Kolárovice, Petrovice, Pšurnovice a Setechov v počte 704 duší. To bolo územie neskoršej farnosti Javorník - Čierne, teda dnešného Makova.

Cirkevne podliehali Vysokej aj obyvatelia dlhopolských a rovnianskych lazov, ktorí to mali do Vysokej bližšie, tých bolo 368. Celkovo mala nová farnosť spravovať 3191 ľudí. Práve  v tomto úseku súpise, kde boli vymenované pastoračné územia farnosti sa priamo spomína novovytvorená farnosť. Na inom mieste, kde sú vyrátavané príjmy farára sa hovorí o novo ustanovenom farárovi (lat. neocontituendus parochus). Z týchto zmienok by sa mohlo zdať, že farnosť tu bola už v roku 1771, ale zrejme tomu tak nebolo. S najväčšou pravdepodobnosťou išlo len o prípravnú fázu, kedy už bolo s definitívnou platnosťou rozhodnuté, že Vysoká bude farnosťou. Preto bola aj vizitovaná deputáciou zloženou z cirkrevného a stoličných zástupcov. Tí mali za úlohu zistiť  stav pripravenosti, v akom stave je kostol, fara a škola. K úplnosti chýbala už len fara. Nový farár pravdepodobne prišiel do Vysokej už v nasledujúcom roku, kedy bola postavená fara a od 19. októbra 1772 bola vo Vysokej ustanovená farnosť, tak ako sa hovorí vo vizitácií z roku 1828.

Od toho roku (teda od 1772) boli vo Vysokej vedené aj matriky a od tohto roku pôsobil aj prvý vysocký farár Ján Babtista Finstervalter, ktorý bol členom rovnianskeho pobočného stánku Slovenského učeného tovarišstva. Na svojej fare zažil jednu mimoriadnu udalosť, keď sa v roku 1780 u neho zastavil a obedoval habsburský cisár Jozef II. Túto udalosť farár zapísal do najstaršej matriky, ktorá je však v súčasnosti nezvestná. V Štátnom archíve v Bytči sa najstaršia vysocká matrika nenachádza. Na základe kanonickej vizitácie z roku1815 vieme, že obsahovala zápisy pokrstených a zomrelých od roku 1772 do roku 1786.

V súčasnej dobe má farnosť Vysoká nad  Kysucou 2890 farníkov (kostol v ústredí zasvätený sv. Matúšovi, filiálny kostol v Hornom Kelčove z r. 1931 zasvätený Najsvätejšiemu srdcu Ježišovmu,  7 kaplniek a 12 krížov.)

zskeuroregionregion kysuce logorrafarnostbeskydsko javornicka magistralamykysucemojekysuce vysoka nad kysucouteszeleny bodcaf logobiblicka zahrada