Nástroje pre uľahčenie prístupu

TEL: 0905 884 634
MAIL: obec@vysokanadkysucou.sk

Vyberte váš jazyk

thumb 15Čas letných mesiacov prináša množstvo zážitkov a krásnych ciest i našich obyvateľov. Nádhernú cestu do Rumunska a k tomu na bicykli, absolvovali i dva priatelia z našej obce Ján Bobčík a Ondrej Papaj. Prečítajte si, ako dopadla ich dobrodružná cesta do Rumunska ...

Rumunsko možno pre niektorých nie moc atraktívna a nie priateľská krajina. Ale moje skúsenosti a zážitky z danej krajiny nasvedčujú tomu, že tieto názory ľudí budú zrejme skreslené minulosťou. Nápad ísť bicyklami zdolať rumunské Karpaty tými najkrajšími prístupnými cestami Transafagarasan a Transalpina napadol Ondreja ešte pred dvoma rokmi, keď sme boli na bicykloch okolo Slovenska. Za čo mu ďakujem, lebo do vtedy som nevedel, že aj Rumunsko môže mať takú peknú prírody a hory ako aj my napr. v Tatrách. Celá naša cyklotúra trvala 7 dní a verte, že každý deň bol plný zážitkov, ktoré by som vám týmto chcel priblížiť.

PRVÝ DEŇ sme symbolicky zahájili našu túru v Strede nad Bodrogom, kde sme pred dvoma rokmi skončili, zo zdravotných dôvodov, náš výlet okolo Slovenska. Bicyklom sme prešili kúsok cez Slovensko a väčšinu cesty cez Maďarsko čo bolo dohromady cca 120km. Maďarsko nás prekvapilo piesočnatými cyklotrasami, nečakanou kompou cez rieku a v neposlednom rade jazykovou negramotnosťou miestnych, kde vedel anglicky iba jeden policajt. Čo bol aj problém keď sme si postavili stan a majiteľ lúky prišiel večer za nami sa niečo spýtať ale po cca 5 minútach maďarského monológu odišiel s tým, že tu predsa prečkáme noc.

 

 

DRUHÝ DEŇ po tom ako nám dvaja miestni obyvatelia spievali blízko stanu a po dvoch hodinách spánku sme ráno zbalili stan a vydali sa naprieč Maďarskom do rumunského mesta Oradea. Ako by nestačili ako problém piesočné cyklotrasy tak k mím sa pridali až 39°C teploty a dlhé rovné cesty bez tieňa. Jedinou záchranou nám boli v dedinách pri ceste pumpy na vodu, s ktorou sme sa ovlažovali a tiež tvorili základ nášho pitného režimu. Hranice sme prešli cyklotrasou, kde sme museli podliezť rampu a preskočiť dve priekopy aby sme sa dostali do Rumunska čo najkratšou trasou. Večer sme dorazili do mesta Oradea kde sme na stanici streli slováka pochádzajúceho z Rumunska - Jana. Hľadali sme hotel na noc aby sme sa aj osprchovali ale Jano nám ponúkol, že môžeme ísť k nemu na byt. Boli sme z toho prekvapení ale išli sme za ním. Pred jeho bytom nás dobehol bezdomovec na bicykli, že som si zabudol na stanici rukavice a priniesol mi ich. Čo ma prekvapilo ešte viac bolo to, že Jano nám dal večer kľúče od bytu s tým, že on ide do kúpeľov a príde až ráno.

 

 

TRETÍ DEŇ ráno nám Jano urobil raňajky a vydali sme sa cestovať vlakom cca 360km. Vo vlaku, ktorý mal mať priestor na bicykle sme stáli v uličke aj s bicyklami a vyhýbali sa cestujúcim. Bol to vážne zážitok 5-krát prestupovať s bicyklom z jedného vlaku do druhého. V jednom vlaku bol sprievodca, ktorý vedel prekvapivo dobre po anglicky a dozvedel som sa, že za vojny slúžil na radaroch tak sme sa mali o čom pozhovárať. Ale najväčším prekvapením pre mňa bolo keď nás jeden sprievodca poslal aj s bicyklami do kupé, pretože blokuje cestu. Večer sme končene prišli do Sibiu kde sa aj ubytovali v jednom penzióne.

 

 

ŠTVRTÝ DEŇ sme sa vydali zdolať Transfagarasan. Trasu dlhu 35km so stúpaním z 500m.n.n do 2054 m.n.m. sme zdolali za 5 hodín. Samozrejme aj so zastávkami pretože stále sa bolo kde zastaviť a urobiť si fotku. Na konci sme stretli Slovákov, kúpili magnetky a priniesli do rumunských hôr niečoho rýdzo slovenského ;). Horu sme prešli neosvetleným tunelom kde Ondrej musel naraziť na jamu pretože z tunela už vyšiel s osmičkou na kolese. Samozrejme pri schádzaní z hôr pri jazere Vidraru sme opäť zistili aký je ten svet mali a stretli sme Turzovčanov, ktorí sa vracali z dovolenky v Bulharsku. Večer okolo 20:00 sme sa zastavili v dedinke Poeari na neskorý obed. Večer sme si našli miesto pri riečke kde sme si postavili motorkársky prístrešok a zaspali.

 

 

 

DEŇ PIATY po tom ako nám večer vietor sfúkol náš prístrešok a na Ondreja spadol bicykel sme strávili noc len v spacákoch pod „širákom“. Ráno sme sa vybrali opäť zdolať hory druhou trasou cez Transalpinu. Tu bolo pre mňa prekvapením akými cestami sú spojené dediny. Boli to cesty na ktorých síce boli zvodidlá miestami vysoké do pol pása ale cesty boli kamenisté len vysypané makadamom. Večer sme konečne dorazili na miesto na prespanie, ktoré nám poradil Jano. Bol to opustený hotelový komplex pri jazere Vidra. Spacáky sme si rozložili na jednom balkóne opusteného hotela kde sme si aj opiekli klobásky. Náhodou sa v priestoroch medzi opustenými hotelmi konal aj rege festival ONE LOVE GATHERING. Aj keď hlučnú hudbu bolo počuť celú noc nám to ale neprekážalo v tom aby sme uťahaní zaspali.

 

 

DEŇ ŠIESTY ráno sme opustili hotel a vydali sa zdolať Transalpinu. Transalpinu sme prešli v podstate len z polovice pretože sme sa na ňu pripojili v strede. Bicyklom sme zošli do mesta Vintu de Jos odkiaľ sme vlakom prišli do mesta Cluj Napoca kde sa opäť konal festival Armin Van Bourena. Bolo ťažké nájsť ubytovanie na noc ale nakoniec sme noc strávili v penzióne Junior.

 

 

DEŇ SIEDMY ráno po raňajkách sme opäť precestovali vlakom do mesta Carei kde sme dorazili okolo 20:00. Odtiaľ nás čakalo posledných nočných 123 km bicyklom cez Maďarsko do Stredy nad Bodrogom. Jazda v noci sa mi najskôr pozdávala pretože sme sa vyhli priamemu slnku ale na druhej strane jazda na bicykli v noci pôsobila na mňa veľmi nudne. Do Stredy sme prišli o 01:30 ráno odkiaľ sme sa vlakom dostali až domov do Vysokej nad Kysucou.

 

Veľa našich známych sa nás pýtalo či sme sa nebáli. Podľa môjho názoru sa nie je čoho báť. Síce je pravda to, že tam bolo veľa opustených psov vedľa cesty ale tie pôsobili skôr dojmom „zober si ma domov“ a nie agresívne. Ľudia sú tam milí a priateľský a veľmi komunikatívny čo sme sami zistili. Dá sa dohovoriť takmer všade po anglicky a tí ktorí anglicky nevedia sa s vami budú zhovárať aj keď nerozumiete ani slovo a len prikyvujete. Samozrejme Rumunsko je štát, kde veľké percento obyvateľstva tvoria rómovia. Nebudeme si klamať s tými sme sa do reči moc nedávali a možno aj preto, lebo anglicky nevedeli. Stretli sme aj veľa slovenských, českých a nemeckých turistov čo značí, že aj Rumunsko a jeho hory sú vyhľadávaným miestom na turistiku. Ale iba mi sme prišli na bicykloch, na ktorých sme strávili celých 6 dní a prešli 776km.

 

Text a foto: Ján Bobčík, Ondrej Papaj

 

 

 

 

zskeuroregionregion kysuce logorrafarnostbeskydsko javornicka magistralamykysucemojekysuce vysoka nad kysucouteszeleny bodcaf logobiblicka zahrada